Posledný deň v Jyväskyle. Dúfam, že tohto roku. Najskôr posledné baliace úpravy a hor sa domov. Samozrejme ešte sme museli vybaviť pár náležitostí. Ale postupne. Najskôr sme si pripili svetoznámym nápojom vo vínnových pohároch. Áno je to mlieko, no nie hocijaké. Je to VALIO. Neskôr sme si upiekli koláč, ktorý nám odporúčil tútor. Teda ani nie, keďže bol aj tak surový. Neskôr smer Rajakatu a odovzdať SURVIVAL KIT. No to bola sranda. Zistili sme, že nám chýbajú periny a vankúše. Ešte, že sme šli s Martinom na aute. Lebo inak by sme to nestihli. Tak sme sa vrátili na ubytovňu, zobrali zabudnuté veci a späť. Díky Martin. Neskôr sme KOAS, ktorý nám poskytol ubytovanie, tam som zistil, že som nevyplnil jeden formulár, kde som mal zadať číslo účtu, na ktorý mi ma prísť záloha za ubytko. Tak trochu zostresovaný som nakoniec dorazil na vlakovú stanicu s Mirom, rozlúčili sa s Bob-om, ktorý začínal byť agresívny a hor sa smer Helsinki. Tu máme čas na bilancovanie pobytu. Medzitým sa Mirov kufor rozhodol isť na prechádzku po vlaku, asi mu trebalo isť na WC. Neviem, ani Miro to nezistil, lebo jeho kufor sa rozhodol mlčať. No nakoniec sme dorazili do Helsínk. Ja som chcel ísť do kostola, takého netypického, tak sme sa tam dotrepali s kuframi, ale mali nejakú akciu, tak nemohli sme vojsť, no škoda. A tak nič nám neostáva smer letisko. No a na letisku začína party od 8:20 večer do 9:00 ráno. Miro si ju užíva plným dúškom, rozčapený na sedačke a chrápe. No čo môže byť lepšie. Snažím sa zistiť, čo je to za melódiu, ale zatiaľ som na nič neprišiel. No ja pracujem na semestrálke, spať sa tu poriadne nedá, tak načo trápiť svoj chrbát. Tak to ťahám do rána. Samozrejme sa udržiavam v bdelosti tanečnou muzikou:  www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=VTqmldgLzdk.

No tak dnes je posledný celý deň v Jyväskyle pred odchodom domov. Začal som ho praním Servival Kit, ktoré sme mali zapožíčané. Neskôr sme mali dojednané stretnutie s tútorom. Celkom fajn sme si pokecali a dokonca sme si zahrali aj KIMBLE. Čo to je? No nejaká tá verzia človeče, dá sa povedať, že skoro to isté. Následne sme sa presunuli do mesta, kde Miro zháňal jeden darček. No ešte sa mal stretnúť s Naomi a jej kamarátkou. Prezradil im, že niečo potrebuje kúpiť a vtedy to začalo. Lietali sme po obchodoch a ešte sme sa aj nasmiali pri tom. Keďže to chcel kúpiť sestre, tak sme sa trepali po všelijakých dámskych obchodoch a to sa nemalo stať. Nakoniec začali obliekať nás a to už sme sa len fotili a dávali na seba najväčšie blbosti, čo nás napadli. Okolo večera sme došli na ubytovňu, kde som ešte musel upratať izbu, lebo zajtra nám ju majú prísť skontrolovať. Počas toho sme ešte čekli letenky a skoro som stratil kľúče, keď som ich zabudol v dverách na chodbe. Bol som skoro v koncom, až som ich našiel na nástenke, kde ich jedna dobrá duša zavesila. Ale ďaleko som nemal od toho, aby ma švihlo. Neskoro večer ešte došiel Martin, ktorý bol v Helsinkách po kamošku a tak ma ešte pozval na posedenie, kde sme viedli rozhovory do noci. No zábava gradovala pri spomínaní na naše zážitky. Približne o 3:00 sme sa pobrali spať. 

  Miro si kupuje Yeti sukňu!

  Mier pre klobúčnikárov!

  A môžeme na disko!

Dnes sa máme stretnúť s tutorom ako sme sa dohodli včera. No ráno dostávam správu, že dnes nemôže. Inak dnes si perieme veci a pomaly sa začíname baliť. No ako tak som ešte nepral. Vstávam, dal som veci do práčky a ďalej do postele. Vyberiem veci dám do sušičky, ďalšie na pranie a zase do postele. Potom zase vstávam vyberám sa po veci zo sušičky, prehadzujem veci z práčky do sušičky a zase hajaj buvaj. Neskôr zase vstávam beriem posledné veci a zase hajaj buvaj. No zobudil som sa poobede. Neskôr si robím poriadok a pomaly sa balím. Martinovi dávam moje kreslo, ktoré mám od Andreja (spolubývajúci z Ruska, ktorý odišiel pred mesiacom). Pri nosení kresla Martinovi nárastli za pár minút také vlasy, že som ho musel ostrihať, lebo nemohol vojsť do dverí. Večer som ešte opravil bajk, aby ho Martin mohol predať. Potom už len natrepať všetko do kufra a bude to ok.  A tak večer už len oddych po namáhavom dni a následne sa poberám spať. 

   Martinove mega vlasy!

No tak dnešný deň, tak to bola brutalita. Už od ráno mám šialenú náladu. Asi mi šibe. Dnes sme šli na Rajakatu odovzdať dokumenty k ukončeniu semestra. Tak sme si potrebné dokumenty povybavovali, podostávali menšie darčeky a išli na vianočné nákupy. Stále mi však šibe. Neskôr som išiel na anglinu, ale zistil som, že angličtinu nemáme. Asi som minule na hodine spal alebo neviem čo. Ale ako sa hovorí, kto nemá v hlave, má v nohách. Neskôr ešte za Mirom na ďalšie nákupy, kedy som mal lístok za vrátené flaše a potreboval som ho využiť. No, neskôr sme zistili, že žiadna MHD nepôjde a tak piešky na ubytovňu. Pri ceste sme mali vážne rozhovory, kde riešime otázku motivácie. Neskôr po príchode na ubytovňu, oddychnuť si a večer sauna. No tak tam už mi riadne prepínalo. Začiatok v pohode, no po capoch to bolo už brutál. Ešte sme sa odhodlali schladiť do snehu vonku a následne späť do sauny. No vystrájali sme ako malé deti. Najmä ja. Na konci som už aj začal jačať a Martin ma v saune chladí studenou vodou a už mám vodu aj v ušiach. Ale aspoň nemusím sa vytrepávať chladiť vonku. Na záver som sa skoro prizabil v sprche, ale prežil som. Miro s Martinom už neveria, čo vystrájam. No po dorazení na izbu sa pomaly dostávam do spánku.  

Niečo pred 6:00. Už aj treba ísť spať. Tak zahajujeme spánok. stávam okolo obeda a bol som pozvaný na obed. Martin vďaka za obed. Neskôr sa hor na skype a posledné skypovanie z Fínska s rodičmi. Neskôr na nákupy, no máte sa na čo tešiť, keď to vtrepem do kufra. Po nákupoch sa hor na ... . No čo myslíte? Samozrejme semestrálka. A tak do neskorého večera sa pracuje, sem-tam mi prepína, sem-tam som agresívny, sem-tam kolabujem, proste mišung. Ukľudňujem sa nasledujúcim štýlom hudby: https://www.youtube.com/watch?v=jpiKsXlUeeE . A tak niečo pred ránom mi viečka oťažkávajú a ja pomaly zaspávam. Dobrú noc, priatelia.

No tak dnes sa pokračuje v semestrálke, ide to dosť pomaly, no budem musieť asi pár dní ťahať aj bezsenné noci, keďže ešte je toho dosť. Ale tak čo neurobím pre drahú školu. Vstal som síce na obed, keď som si niečo uvaril. Moje slávne polievky. Neskôr sa pokračuje v semestrálke. to je prekvapenie čo. Kto by to čakal. No neskôr sauna s capom. Tým capom som myslel pivo Kozel, ktore sme popíjali s Martinom, nie Martina, aby sme si boli najasno. Martin už je prekrstený na Boba. Ale bola zábava, celkom sme si aj pokecali. No a po saune zase na úžasnú .... Treba to vôbec spomínať. Veď viete. Pri práci si spríjemnujem chvíle týmto štýlom hudby: https://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=1A3i0GATnRI#!. A ťahám to až do rána bieleho!

Posledná hodina ENGLISH CONVERSATION. No samozrejme zaspal som, aj keď ju máme o 12:15. Ale tak čo už, ani Miro nešiel. A tak po menšej dohode zahajujeme nákupy, ktoré som plánoval. Kúpil som pár zaujímavých vecí, aj keď som nestihol všetko. Dôvod? No tak sme samozrejme nejakou náhodou natrafili na Jana s Jurom a pár spolužiakov a Jano mal zvyšné lístky do kina. Sranda! Práve dva a na Hobita, čo Miro veľmi chcel vidieť. A tak sme nakoniec skončili v kine pri Hobitovi. Neskôr ešte som bol hladný, tak sme zašli do AGAPÉ, kde sme sa ako tak najedli a nakoniec sme šli na bus. No, ale to mi neprospelo. Takže som prišiel na izbu s bolesťami hlavy. Musel som ísť spať, lebo inak sa nedalo. A tak Vám tu teraz píšem, aký to bol deň plný zvratok. Od zaspatia, cez nákupy a kino zadarmo, až po bolesti hlavy. 

Deň 111. Celkom sranda, už sa mi približuje môj príchod domov. Už len pár dní a som doma, ale zatiaľ treba makať na prácach. Ale keď vstanem niečo po obede, času nie je veľa. A tak sa hrám so semestrálkou a snažím sa stihnúť čo najviac, lebo večer máme už program vybavený. Vianočná party spojená s našou rozlúčkou, keďže už len 7 dní sme študentami JAMK. Nechýbala klasická fínska vianočná večera, čo som bol dosť prekvapený, že Fíni majú na vianoce krupicu s kompotom, ale veľmi chutilo. Vyhrali sme v kvíze opasok na kufor, celkom sranda pokiaľ sme prišli na to, čo to je. Samozrejme nesmieme zabudnúť na Mikuláša, ktorý nám robil zábavu. Celkom fajn čas. Neskôr sme sa už pobrali späť na ubytovňu, kde som sa pustil do semestrálky a následne som sa spamätal až o 4:00 ráno, že bolo by dobré si aj oddýchnuť. A tak v podstate ráno zahajujem spánok. 

   Hou Hou Hou!

Dnes ako aj včera som sa zobudil poobede. No ja sa už len smejem zo seba. Nie som ja normálny. Po menších konzultáciach s Mirom o mojom probléme, ktorý som mal včera, ktorý sme aj tak nedoriešili ešte, lebo Miro sa necítil dobre, som pokračoval v semestrálke, ale len krátko, keďže sme sa chceli pozrieť na CHRISTMAS CAROLS v kostole na námestí. Bolo to super. Zaspievali sme si pár anglických piesní, vystúpil mládežnicky spevokol a famózny klavirista. Jedna z piesní bola táto: www.youtube.com/watch?v=CiEyKrUl5yQ. Neskôr som šiel na mládežnicke služby, kde Miro odišiel skôr. Zaujímavé piesne a slovo. A tak po službách ešte občerstvenie a potom hor sa späť na ubytovňu, kde už len oddychujem a poberám sa pomaly spať. 

   INTERNATIONAL CHRISTMAS CAROLS

  Chvály v spoločenstve

Vstávam poobede. Už dávno som nejedol teplý obed, tak som sa rozhodol ho uvariť. Neskôr hor sa na semestrálku. Už sa v nej skoro strácam, dnes nejak to nejde, ale aj tak aspoň niečo sa mi podarilo. Narazil som na jeden problém a teraz neviem ako ho vyriešiť. Na to sa musím vyspať a pozrieť sa na to až zajtra, kedy možno na niečo prídem. Takže deň ako pár posledných, zamorený školou. A ako sa nám tu žije v Jyväskylä? Tak to si pozrite toto zaujímavé video, ktoré Vám možno napovie viac: https://vimeo.com/55282329

Strihanie po tretíkrát, keďže učes je až príliš výstredný. Pripadám si ako Bojka z filmu Neporaziteľný, no on mal účes ešte v pohode, ja ako ... . Tak som sa dal sťať celý, no v podstate mám pás na hlave, ale nie je to vôbec vidieť. Kúpil som si aj lístok na vlak z Prahy, aby som nejako domov došiel, ale ako je u mňa zvykom zase som to dorafal. Chcel som miesto pri okne, no vybral som miesto pri uličke. Som proste magor. Neskôr učenie sa na písomku z angličtiny a následne aj písomka. No myslel som, že to viem, no nakoniec som si nebol vôbec ničím istý. Po angline späť na ubytovňu, no moja MHD mi utiekla pred nosom. Naštastie som stretol Martina, ktorý bol na aute a tak som mal odvoz. Po menšom oddychu sa púšťam do pokračovania v semestrálke, ktorá mi nedá spať. V neskorých hodinách to balím a zahajujem búvanicu.

No na začiatok dňa sa dostriháme. Chcel som trochu skrátiť vlasy vzadu, taká mala korekcia zovčera, no tak Martin skrátil všetky keďže to vyzeralo blbo. Už my ostali len temenné vlasy. Neskôr sme sa pustili do dokumentácie na projekt, ktorý sme mali odovzdať. Pôvodne som nechcel už vôbec do toho zasahovať, ale tak keď neurobíte, tak nie je urobené. Jeden to má na háku a druhý to fláka. Strašné. Neskôr som skypoval s rodičmi, kde mama sa ma zľakla, keď ma uvidela. Ale nejak to predýchala. Neskôr sa venujem naplní mojich posledných dní semestrálke, ktorá trvá veľmi dlho. Pri programovaní fičím na tomto hudobnom štýle: 

www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=hGXBD8ip3RM#!

Dnes sme boli navštíviť Christmas Celebration, kde nás pozval Miro, ktorý sa na to podieľal. Keďže nám prezradil, že bude tancovať, tak sme nemohli si to nechať ujsť. Meškali sme asi pol hodinu, lebo sme nemohli zohnať parkovacie miesta. Ale bolo fajn, príjemná atmosféra, super ľudia. My sme s Martinom sa vytrepali na balkón, kde sme mohli všetko sledovať, fotiť aj natáčať. Po oslave sme sa pobrali domov a zahájili Martinove strihanie, kde som sa aj ja dal pristrihnúť, avšak niečo sa mi nezdá preto ma Martin zajtra dostriha.  Neskôr už semestrálka, kde pokračujem čo som včera začal a tak sa pracuje na plné obrátky. Medzitým som stihol sledovať, no skôr počúvať aj zápas SLOVAN - LEV, ako väčšina hovorí derby. A tak do neskorého večera sa pracuje a potom už len hor sa do ríše snov.

Dnes sa začína so semestralkou. Bude to makačka. Avšak dnes ešte máme poslednú hodinu INTERNATIONAL SKILLS, kde máme odovzdať náš denník a zároveň sa niečo dozvieme o cestovaní. Nakoniec sme dostávali aj ceny, no keďže ich bolo málo, tak sa zrebovalo. Ako som si zvykol, nič som nevyhral, ešte ani cena útechy sa na nás nezvýšila. Tomu sa hovorí smola ako hrom. Ešte počas cesty do školy som bohatší o ďalšiu prezývku MIKRO, ktorá sa neskôr vyvínula na lepšiu verzie a to MIKROB. Neskôr sa moje prezývky začali kombinovať a vznikol FRODO MIKROB. Avšak Martin je extra trieda a tak mi dal aj titul Majster FRODO MICROB. Po hodine sme šli späť na ubytovňu. Som si trochu oddýchol a pustil som sa do semestrálky. Pri semestrálke mám HOUSE TERAPIU, pri ktorej sa veľmi dobre pracuje. A tak až do neskorého večera sa maká.

   Konečne som spoznal svätého Bernarda!

   Noste si svojho miláčika stále so sebou!

Dnes je fínsky deň nezávislosti, ale inak nie je o čom! Ďakujem všetkým, ktorí mi nejak dnes pomohli alebo povzbudili ma!

P.S. https://www.youtube.com/watch?v=4vpuP3eoVPA