Voľný deň. Stávam, kedy iní už obedujú. Počasie je trochu zvláštne. Ani neviem, či je teplo alebo zima. A tak po zobudení som si povybavoval pár záležitosti ohľadom ubytka. Ešte minulý večer sme sa zhodli, že si niečo uvaríme na obed. Lenže Miro je nedočkavý , tak sa najedol aj bezomňa. Tak potom večera. Súhlasil. Hurá. Možem predviesť svoje kuchárske umenie. Cigánske jedlo. Aspoň moja babka to tak nazýva. Popri tom chcel Miro prať a nemal veľa vecí, tak som hodil aj svoje. No zaujímavé to je. Trochu so strachom vkladám veci do práčky. Bojím sa v akom stave ich dostanem. Dúfam, že nebudú pre trpaslíkov. Ale v pohode. Všetko dopadlo dobre. Už len sušička a bude to ok. No počas prania a sušenia si varíme Cigánske jedlo. Viete čo to je? No predsa zemiaky varené v šupke s maslom. Jednoduché. Netreba svoj talent príliš ukazovať. Po dlhom čakaní, keď som už ani neveril, že to bude, som sa konečne dočkal. Naštastie som to stopol v pravý čas. Zemiaky sa nerozvarili. Hurá. A tak už len ošúpať a môžeme jesť. Lenže sme to trochu nedomysleli. Pokiaľ sme ošupali všetky zemiaky, väčšina už bola skoro studená. Nevadí, ale najedli sme sa a ešte sme si aj stihli poprať veci. Tomu sa hovorí úspora času. Po výdatnej večeri sme si šli oddýchnuť, no netrvalo dlho a Juro nás oslovil isť zahrať volejbal. Tak po chvíli prehovárania som súhlasil. Aspoň vyskúšam kúpené tramky. A celkom fajn som si zahral. Inak telocvična na poschodí. Luxus. A ešte krôčik od prednáškových miestností. No sranda. A tak sa deň chýli k svojmu koncu a my môžeme poďakovať Bohu za ten dnešný deň a tešiť sa na ten nový. 

  Večera, ktorá sa je rukami, sa Miro snaží jesť s príborom

  Miro hľadá svoje stratené detstvo

   Neskúšajte sa prať, zmeníte sa na upírov

Deň ako každý iný, ale som strašne zvedavý, čo má Boh pre mňa dnes pripravené. Poobedie venujem štúdiu angličtiny, lebo moja slovná zásoba je strašne malá a bez lepšej slovnej zásoby moja komunikácia viazne. Ešte som aj tak nenabral dosť odvahy na konverzácie, ale niekde začať musím. Tak po štúdiu sa začína ozajstný program. Večer 18:00 piknik pre zahraničných študentov School of Technology. Vyrazili sme asi o 17:15, aby sme to stihli. No ako je už u nás zvykom, zase sme to nejak pokašľali a odbočili sme nesprávnym smerom. Po 2 kilometroch nám to došlo, že ideme a voda nikde. Celý čas sme mali isť okolo jazera a jazero nikde. Tak sme sa museli vrátiť podľa mapy a odbočiť na správnom mieste. Trafili sme. HURÁ. Na miesto určenia sme dorazili s minimálnym meškaním a mohlo sa to začať. Piknik po fínsky. Prostredie Vás nadchne. O zábavu sa starajú dve psíčatá, ktoré priviedla Tarja. Najprv malé zoznámenie sa a následne zábava začína. Grilovačka, ochutnávanie rôznych pochutín a samozrejme fínska sauna. Keďze sauna bola limitovaná a tú sme chceli vyskúsať za každú cenu, tak sme ju išli vyskúšať čo najskôr. No a tu začína sranda. Najprv sprcha. OK. Potom sauna. Neskutočne horúco. Sedíme tam ako blbí a leje sa z nás. Inak boli sme tam samí Česi a Slováci. Neskutočne horúco, už skoro odpadávame, ale Jaro ešte prilieva vodu. Ešte minúta a skapeme. Celý čas som rozmýšlal, prečo sa to volá fínska sauna, veď je to ako klasická sauna. No na záver mi to došlo, keď sme vybehli zo sauny vonku a v plavkách (niektorí aj nahí) sme si to namierili rovno do jazera, kde teplota vody bola tak maximálne 12°C. Tomu sa hovorí extrém. Ale super, odporúčam. Za ten zážitok to stojí. Potom grilovaná klobása, ktorú som si ako vždy spiekol na uhoľ, ale to nevadí. Dozvedel som sa, že vraj horčica to neutralizuje. Pýtali sme chlieb, ale tu sa ku klobáse chlieb nepodáva. Zaujímavé. A neskôr napchávanie sa rôznymi pochutinami. Čierne cukríky som nejedol. Po predchádzajúcich skúsenostiach som to neriskoval. Sú slané. Ale, že fest. Neviem prečo ich fíni majú tak rady. A tak po príjemne strávenom pikniku, kde som spoznal nových ľudí sme sa vybrali späť na ubytovňu. A teraz tu sedím a píšem Vám to ako ma Boh príjemne prekvapil a určite prekvapí zajtra aj Vás.  

  Chata pri jazere - miesto Picnic party

  Jazero s veľmi osviežujúcou vodou

  Zabávač 

 Fínska sauna - z horúcej sauny do ľadovej vody

  Pocity študenta po finskej saune

  Erazmus študenti School of Technology

Je pekný slnečný deň. Škola ešte žiadna, tak prečo si nevyraziť do prístavu. Prístav - úžasné miesto, kde si možete odpočinúť a trochu zrelaxovať.  Odkladáme bajk a trochu prechádzka po prístavnom móle. Prístav nie je veľký, ale zato pekný. Dokonca aj fínska sauna na mori. No sranda. Tú som ešte nevyskúšal, ale určite skúsim. Veľa ľudí mi ju odporúčalo. Po zrelaxovaní v prístave, malý návrat na výhliadkovu vežu, kde sme minule nezašli. Výhľad z nej, to je niečo. Jyväskylä ako na dlani. Paráda. Po fotografickej vložke sme zišli a zháňali športovú obuv pre mňa. Kúpil som zo sekáča tramky ALL STAR a este botasky. Za 4 ečka. Podľa mňa nie zlý obchod. Kupovanie z značkového obchodu je dosť, dosť nákladné. A činsky, na to zabudnite. Po nákupe sme šli na ubytovňu trochu si oddýchnuť, lebo nás čakala dôležitá misia. Misia MIKROVLNKA. Neviem odkiaľ Miro zistil, že niekto predáva mikrovlnku, asi z facebooku, ale to ešte len začínala sranda. Dôjsť tam, no na bicykloch to nie je až taký problém. Ale niesť 15 kilovú mikrovlnku na bajku, to už je problém. A ešte k tomu panvicu, predlžovačku, strojček na vlasy a ešte pár vecí z LIDL-u no poviem Vám do smiechu mi nebolo. Nebolo pokiaľ sme sa nenapili zázračnej vody, tie bublinky nám poškodili mozog. Začali sme stopovať. Každý svojim spôsobom. Už nám hrabalo. Samozrejme nikto nám nezastavil. Aj keby, tak to by musel byť blázon, keby zastavil na panvicu alebo lampu. Ale zvládli sme to a naše peňazenky neutpeli. A tak ďakujeme Tomu, čo je nad nami, že sme to zvládli. Vďaka!

   Prístavné mólo 

   Loď, ktorú som si obľubil

Prístav z výhliadkovej veže     

  Akcia mikrovlnka!                                                                        

                                                                    Šibnuté stopovanie

Deň ako každý iný, síce upršaný, ale pod Božím vedením. Začínali sme až o 15:00. Mali sme zraz na prechádzku po meste a hľadanie sekáčov. Keďže ako je u mňa zvykom meškať na zrazy, tak som meškal aj tentoraz a nakoniec sme hľadali sekáče sami. No najväčšia sranda je vždy keď ideme, najprv to obehneme dookolo, pokiaľ to nájdeme. Proste žasnem nad našim orientačným zmyslom. Zase sme sa museli aspoň 4-krát stratiť. Zháňali sme hrniec na varenie. Od toľkého chodenia sme boli už vyštavený a hrniec nikde. Keď sme náhle zbadali jeden sekáč. To bol ten pravý. Hrniec za 12 eur, ktorý sme kúpili za 10. Ale ten ujko bol super. Keby som tam bol ešte hodinu, tak ho presvedčím a kúpil za 5 eúr. Ale aj tak fajn. Cestou sme prešli asi 6 sekáčov a 2 nenašli. Ale misia splnená, hrniec kúpený. Trochu som zmokol, ale za ten zážitok to stálo. Ďakujem Pánovi za Božiu ochranu. 

  Odkiaľ to tu spadlo!

Čaute, ja som lesný mužíček!

Ráno vstávam do kostola. No neviem, čo ma može čakať. Po ceste bajkom sme tam. Kostol veľmi pekný, škoda, že prd rozumieme. Všetko po fínsky.  Tak po zaplatení ofery zdrháme. ˝Nemá to význam, keď nič nerozumieš!˝: tvrdí Miro. Ja som aspoň videl ako to chodí u fínskom kostole. Neskôr však nás čaká vyvrcholenie dnešného programu - FUTBAL . Prvá fínska liga JYVASKYLA vs. HAKA. Konečné skóre 5:0 pre domácich. Inak strašne sa mi páčila pieseň pri oslave gólu. Taká exotická, veľmi známa a chytľavá. Ale inak trochu som vymrzol, ale nevadí stálo to zato. Pred futbalom sme si obzreli park, v ktorom sa nachádza štadion . Je to tam pekné. Taká idilka. Užasné prostredie. Škoda že sme nešli do vyhliadkovej veže. Ale určite tam ešte zájdeme.

 Kostol v plnej kráse

 A národ oboril sa na národ...

 Zelená je tráva...

Zmeškal som raňajky, keďže som spal do pol dvanástej. Tak aspoň obed. Cez obed čo varil Martin z Ostravy som gemblil FIFU. Asi mi už z nej šibe. Nezdá sa Vám, že to už prehánam s tou hrou? Ale inak pohodový deň. Bol som na prechádzke pri jazere. Taká malilinká túrka. Ale nabudúce už bajkom. Uchodil som sa ako pes. Túra by bola v pohode, ak by sme nepoblúdili. A na záver dňa film DIKTÁTOR. Myšlienka žiadna, na zábavu akurát. 

  Pláž na pláženie

 Skokanský mostík

P.S. Článok obsahuje anketu!

Konečne nemusím skoro ráno vstávať. Po poriadnom spánku, hor sa na piknik. Klasický piknik v krásnom prostredí na pláži. No bomba. Trochu sme sa previezli na bajkoch. Jazero. Teplota vody maximálne  13°C. Po beach futbale, kde som spoznal nových ľudí, som sa išiel schladiť. Myslel som, že voda je hlboká tak len tak decentne, ale došiel som až 20 metrov od brehu a ešte som sa netopil. No sranda. Trochu som musel prehovárať Mira. Mal menšiu krízu zo studenej vody. Ale nakoniec sa uvedomil. Potom dodanie energie a nakoniec BEACH VOLEJBAL. S Poliakmi, Slovákmi, Španielmi a Španielkami je sranda hrať. Inak celý čas nám spríjemňoval chvíle Rasta DJ. Fičali sme na REGGAE. Potom pekne krásne na ubytovňu a relax.

 Pieskové radovánky

  Ave Cézar!

 H20 - voda studená jazerná

 Rasta DJ

Vybavovací deň. Zaniesli sme potrebné dokumenty na študijné oddelenie. Zaplatili Survivor Kit. To je taká základná výbava pre Exchange student - obliečky, vankúše, taniere a tak. Inak sa mi zdá že mám namiesto osušky a uteráka dva uteráky. Ešte sme si vybavovali knižnicu a JAMKO preukaz.  Cestou späť som pochodil obchody kde požičiavajú bajky a kúpil som si jeden - moje nároky na bajk boli splnené.  Hoci som na ňho dlho čakal, ale aspoň som dostal zľavu. Kupovať bajk môže byt aj sranda, keďže som ho kúpil, chcel som sedadlo vyššie, nešlo tak nás pozvali na kávu, pokiaľ to urobia, potom ešte dolaďovali prevody, dokonca mi ponúkali iný bajk ako náhradu za čakanie. Ale ja som si vybral môjho SCOTTY-ho. Už ma nebavilo chodiť peši. Nohy to nezvládali . A potom FIFA. Zdá sa mi že začínam byť gambler. 

IMPORTANT: Chodenie na bajku je tu bežné. Aj v zime!

  Môj užasný SCOTTY

Ráno zase piešky a nejaké tie prezentácie o bezpečnosti a tak. Ale vcelku sranda. Potom ako prežiť v Jyväskyle a ešte o organizáciách tu. No bolo to také všelijaké. Potom prestávka a následne prechádzka s tutorom a oboznámenie o podnikoch, čo kde môžeme nájsť, čo je typické a tak. Inak vo Fínsku nie je zvykom podávať si ruky. Ja som hľadal bicykel, ale nemali taký, pre mňa stvorený. Tak som nekúpil nič. Večer som už nainštaloval FIFU a drtil. 

 Bezpečnosť nadovšetko

Zase škola a oboznámenie sa s fungovaním jednotlivých vecí ako knižnica, jazyky a atď. Proste nuda ako zips. Potom však prichádza ta zábavnejšia časť. PAVILJONKI DAY – predstava mesta a univerzity netradičným spôsobom, no proste sranda. Mali sme tam nazbierať  7 pečiatok. My sme ich nazbierali 13. Získal som asi 2 pelendreky, pero, neskutočne veľa cukríkov a veľa zaujímavých vecí. Inak v skupine sme boli najprv 3 potom 6. Neskôr sme sa mohli občerstviť džúsom a zajesť šišku, pripadne dať si popcorn či cukrovú vatu. Pri tom nás sprevádzala skupina Mama AFRIKA. Taká netradičná Fínska. Tu stále beží samí metál, preto netradičná. A večer konečne som si oddýchol. Plus dňa, už mám aj net.

                                                                    MAMA AFRICA

Ráno ideme pešo na univerzitu. MASAKER. 50 minút chôdze, viac ako 5 km. Neskôr sa  zoznamujem  s ERASMAKMI. Zisťujem, že som ako doma. Viac ako polovica je zo STREDNEJ EUROPY v rámci IT. Česi, Poliaci, Slováci, Rakúsania, potom aj  USA, Francúzsko a iné. Zábava graduje bojom o najkrajšiu krajinu. A predstavovanie no sranda. Prečo ste prišli do Fínska ? Chcem stretnúť Santu. No brutal. Pekne nachodení sme sa rozhodli nájsť LIDL a po nákupe za lacné ceny vo Fínskom žargóne, sme sa snažili nájsť cestu naspäť. Stratili sme sa asi tak 3krat, ale nakoniec sme s Božou pomocou došli na ubytovňu.  Potom ešte menší výpredaj. Ja som chcel poker, ale nakoniec som to nechal tak. A na záver  film A-TEAM. Celkom fajn film.

Stretli sme Jura - spolužiak z FRIčky s kamarátom Janom. Rozhodli sme sa isť s nimi na čučoriedky do lesa. Na taký lesný TRIP. Príroda je neskutočná. Bacha si treba dať na vretenice a iné tvory. Ale inak OK. Pár fotiek s túry nezaškodí. Aj tak mi to zbieranie nešlo.  Ale nikdy som nedúfam, že na prvé čučoriedky v živote pôjdem vo Fínsku.  Večer ešte stretko, spoznanie nových ľudí.  Ale stalo to zato. Bolo to ako zasadnutie Vyšegráckej štvorky, no trojky. Maďarov sme nezohnali.  Neskoro večer mi došiel druhý spolubývajúci. Ešte som mu nestihol ani povedať nech si dáva bacha na zámky, už sa stihol vymknúť. Tak menšia výpomoc. Inak volá sa PHAN VAN HUY a je asi z Vietnamu.

Toľko mäsa naraz!

 Náš spoločný zber čučoriedok!

Gauč na letisku, to je luxus. A čo tak protestný spánok na striedačku? Nie zlý nápad. Spal som necelé tri hodiny, no nejak mi nepomohli, ale aspoň dačo. Nasleduje striedačka a mne je s pribúdajúcim časom čím ďalej väčšia zima. Ale je čas odísť na bus. Odchádzame na vlakovú stanicu. Nikde žiadna predajňa lístkov. Nikde ani čo i len náznak po pokladni. Len automaty na lístky. Kupili sme si lístok. Smer TAMPERE. Potom prestup a smer JYVASKYLA. 10:36 prichádzame do JYVASKYLY a o pár minút prichádza TUTOR MIkael. HURÁ SME TU. Uviedol nás do deja a ideme na to. Ubytovanie, no tak tu začína sranda. To čo vysvetľuje rozumiem zbežne, ale keď mám dačo povedať, tak ledva dačo vypotím. Izba ako po bombardovaní. No katastrofa. Prvé čo potrebujem je urobiť poriadok, no predtým sa zoznamujem s Andrejom. ANDREJ – Typicky rus. Cítiť z neho chľast a na chodbe je dymová clona. Ale to nevadí, bolo aj horšie. O chvíľu zavolá Miro. Vymkol som sa. Pri takých zámkoch sa nečudujem. Aspoň si dám bacha. Nakupovanie je najlepšie. Kupujem podľa toho čo vidím. Všetko je po Fínsky. No sranda. Cesta bola dlhá a namáhavá treba si aj zdriemnuť. Ešte večer zoznámenie s Mirovými spolubývajúcimi. Fajn chalani. 

 Železničná stanica Jyváskylä - vystupovať!

 Jyväskylä City

Ráno 3:30. Pre mňa ešte hlboká noc, ale vstávať treba. Zbalený sa lúčim s rodičmi a odchádzam na svoju cestu, kam ma Pán Boh zavedie. Nasadám na vlak a hor sa na trip. Cesta je strašne dlhá a únavná. Zahajujem vlakový spánok. Niečo okolo 9:30 medzi zastávka v mojom druhom domove ŽILINE. V Žiline sa čaká na Leoša. Aký Leoš? No predsa Leoš Janáček – rýchlik do Prahy. Praha veľké mesto, hustá premávka, ale na letisko sme došli v pohode. Letisko. Nemám páru čo mám robiť, tak sa pýtame. Tu mi ešte rozumejú. Kontrola? No problemo. A už let nasadnúť do lietadla a hor sa. Let veľmi príjemný, ba priam luxusný. Tie chlebíky sú fajn. 22:50 príchod do Helsínk. No a čo teraz. Zahajujeme akciu HELSINK AIRPORT. To znamená čakáme na letisku od 11tej večera do pol 7 ráno. Viac ako 7 hodín čakania na autobus dá zabrať, ešte že tí Fíni sú vynaliezavý a na letisku sú zástrčky a wifi. Inak pokapajet. Koniec dňa zakončený športovo. Surfujeme po nete.

IMPORTANT: veľmi malé množstvo spánku - je to na nás vidieť.

  Príprava lietadla!

  Helsinki airport - zaujímavé dielo rezbára!