DAY 38 - Klavírne potešenie

Vstávam v najvyšší čas, keď ma budí kontrolór. Prišiel si prezrieť izbu po Andrejovi. Andrej odišiel, ani som sa nestihol rozlúčiť. Dnes ešte musím urobiť úlohu na anglinu, ktorú mám o 16:00. Proste preložiť nejaký článok a zapísať si neznáme slová. A vedieť ich vysvetliť. Celkom ma to aj bavilo. Ešte som mal dnes jednu nečakanú návštevu. Prišli mi vymeniť nejaký filter či filtre. Proste niečo, čo ani neviem čo je. Potom sme išli na jedno stretko zahrať si florbal. Bola nejaká akcia, že florbal pre začiatočníkov. Celkom sa nám aj darilo, len potreboval by som lepšiu hokejku na moju stranu. Mali len na ľavú stranu, okrem jednej, avšak aj to bola taká divná. Tak som si trochu zahral  a letel na hodinu angličtiny. Celkom príjemná hodina. Aj sme sa zabavili, pospeakovali, také fajn. A tak potom späť na ubytovňu. No ešte predtým, keď som schádzal po schodoch smerom vonku, som počul klavír. Niekto hrá na klavíri a ozýva sa to na celú školu. Bolo to niečo úžasné. Proste típek si len tak sadol a začal hrať na chodbe na klavíri. Inak už som spomínal, že tu je klavír skoro všade. A tak veľmi ma to potešilo. Malo to super atmosféru. Idem, ale na ubytovňu. Vonku však nie je príliš dobré počasie. Ale riskol som to. No mal som ja radšej ostať a počúvať tie klavírne sóla. Zmokol som. Prídem na ubytovňu mokrý, špinavý, no proste som blbý. Ale tak sa navečeriam a oddychujem po náročnom dni. A teším sa na ten ďalší.

   Ako džentlmeni dávame prednosť slečnám!

   Miro je nejaký nesvoj, lebo veľmi túži zahrať si s týmito slečnami!

    A Miro docielil svoje a je tam. Vidíte? Je štastný ako blcha!